Ťažba (mining) kryptomien!

Ťažba (mining) kryptomien!

Ťažba kryptomien je ďalšou veľmi preberanou témou. Z pohľadu funkčnosti sa jedná a hnací motor niektorých kryptomien, no v mnohých vyvoláva hromadu otázok o emisiách či spotrebe. Je ťažba kryptomien naozaj tak škodlivá? Prečo vlastne existuje a ako funguje? Toto a nie len to sa dočítate v riadkoch nižšie.

Starý dobrý PoW!

Na to, aby kryptomeny fungovali a boli transakcie „živé“ musíte mať hnací motor a v tomto prípade sú to ťažiari. Dobrý ťažiar overuje transakcie, ktoré mu prideľuje systém. Akonáhle nájde zhodu, dostáva za to odmenu. Aby ju overil však musí mať výkonný počítač či dokonca viaceré počítače. Toto však platí pri kryptomenách so PoW konsenzom. Iné kryptomeny však fungujú aj na PoS a iných konsenzoch, ktoré sú výrazne odlišné. Napíšeme si o nich v ďalších článkoch.

Pri PoW s akým funguje napr. Bitcoin počítače spotrebovávajú pre svoj výsledok práce množstvo energie, no na druhej strane výsledok nemožno zfalšovať či zvrátiť. Tento výkon je potrebný pre dôkaz nezvratnosti. Musel by sa stať 51% útok zo strany ťažiarov, čo v podstate praticky nehrozí. Na takýto útok v sieti by musel byť vyvolaný abnormálny výkon, ktorý by sa z finančného hľadiska nevyplatil. Riziko tohto útoku bolo hlavne preto, lebo väčšina ťažobného výkonu bola v Číne. Po nedávnom zákaze ťažby a vyhostení ťažiarov z Číny si postupne nachádzajú nové miesta a keďže decentralizujú, tak pomáhajú kryptoadopcii a tým znižujú riziko 51% útoku.

Možnosti ťažby…

Rôzne kryptomeny pracujú rôznym algoritmom a preto sa častokárt líši aj daný typ ťažby. Ťažiť môžete prostredníctvom GPU, CPU ale aj na špeciálnych mineroch ako napr. ASIC miner. Napríklad kryptomena Monero sa dá podobne ako Bitcoin ťažiť avšak len na grafických kartách (GPU) alebo procesoroch (CPU). Ťažba na ASIC mineroch nie je možná a voči tomuto vznikli aj forky, ktoré zmenili ťažobný algoritmus Monera. Dnes je to algoritmus RandomX, ktorý je plne ASIC rezistentný. O týchto možnostiach rôznych forkov častokrát hlasuje komunita.

Sám ťažiar v poli…

Kým v dávnejších časoch a začiatkoch éry ťaženia kryptomien bol zaujímavý tzv. Solo mining, dnes už je to minig prostredníctvom poolov. Solo mining mal výhodu v tom, že na ťažbe sa podieľal svojím výkonom samotný ťažiar a pokiaľ sa mu podarilo overiť transakciu, zapísať ju a dostať odmenu, odmena bola pomerne vysoká. No šanca niečo vyťažiť Solo ťažbou sa postupne znižovala resp. zvyšovala sa jej  tzv. difficulty (náročnosť) ťažby a zvyšuje sa dodnes. Následkom toho mal človek na výber len zvýšiť svoj výkon a zakúpiť si lepšie grafiky alebo procesor.

Riešenie prišlo vo forme zdieľanej ťažby na tzv. pooloch. Ťažobné pooly združujú viacerých ťažiarov a spájajú tak ich výkon v celkový konečný výkon. Šanca na vyťaženie bloku sa tak stala oveľa vyššiou a odmena sa prerozdelila medzi účastníkov v závislosti na výkone. Takto dostal odmenu za ťažbu aj niekto s malým výkonom, avšak adekvátne k jeho podielu v sieti.

Koniec ťažby ako takej?

V máji tohto roku prišla zo zahraničia informácia, že Bitcoin by mal byť zelený a že sa idú regulácie zamerať na ťažbu ako takú. Bitcoin a iné kryptomeny sa vraj totiž neťažia kompletne z obnoviteľných zdrojov. Mnohí ľudia za tým vidia skôr len zástierku toho, aby mohli do kryptomien vstúpiť inštitúcie s patričnými reguláciami. V praxi to znamená to, že postupnými reguláciami by sme mohli dospieť ku kontrolovanej „verzii“ Bitcoinu alebo inej kryptomeny. Bola by síce eko friendly, ale už by stratila všetok svoj zmysel, pre ktorý bola stvorená.

Takáto regulácia a pomalý plynulý prechod do stavu rozlíšenia čistého zeleného a špinavého neekologického Bitcoinu bude trvať možno aj roky. Čas rovnako ukáže, či sa fanúšikovia a držitelia kryptomien nechajú zlákať na „zlé chodníčky“ alebo zabojujú za decentralizovaný Bitcoin.

Prečo ťažiť?

Dôvodov prečo ťažiť je mnoho. My by sme radi poukázali na pár z nich. Totiž mnohokrát padá otázka. Pokiaľ má dotyčný človek prostriedky, nie je ideálne ich minúť rovno na kúpu kryptomien miesto hardvéru na ťažbu? Táto otázka rozdeľuje ľudí na dva tábory a myslíme, že všetci majú z časti pravdu. Celkovo sú však vyťažené kryptomeny „cennejšie“ ako tie kúpené. Tie zakúpené musíte kupovať na burzách, kde častokrát musíte vykonať overenie totožností prostredníctvom KYC (Know your custorer). Toto uberá na anonymite pre akú boli kryptomeny stvorené.

Výhody a nevýhody?!

Ťažbou kryptomien však dostávate burzou nedotknuté kryptomeny. Jedná sa o čisté, častokrát označované aj ako „virgin“ kryptomeny. Pri nich máte napr. istotu, že nepochádzajú s trestnej činnosti. Predstavte si scenár, že kúpite na burze kryptomeny a časom sa príde na to, že boli spreneverené na inej burze. V súčastnosti sú možnosti na to takéto krádeže dohľadať, avšak v budúcnu budú môcť byť aj riešené. Je to ako keby ste cez aukro kúpili kradnutý bicykel. No ťažbou si ten bicykel poskladáte úplne nový a jedinečný. Toto je jedna z výhod ťažby. Ďalšími sú možnosť využitia odpadového tepla pre vykurovanie domov či bazénov či možnosť predaja hardvéru v prípade, že by kryptomeny padli na cene a nechceli by ste prísť o celú hodnotu ako takú.

Nevýhody, alebo skôr veci na ktoré treba myslieť pred investíciou do hadvéru sú cena el. energie, dostatočné chladenie (najmä v lete), nadmerný hluk a odvetrávanie. Treba počítať s amortizáciou elektroniky, takže bude potrebné sem tam vymeniť aj nejaký ten ventilátor či iný aj drahší komponent.

Konkrétne návody ako ťažiť sú na internete dostupné, chceli sme len aby ste sa dozvedeli všeobecné informácie a pochopili ťažbu ako takú. Onedlho prinesieme ďalší článok.